5 nových symbolov moci a úspechu

Nie, toto nie je ďalší z článkov o klasických symboloch, ktoré sú (vraj) dôkazom úspechu, bohatstva či vplyvu. Toto je úvaha o piatich oblastiach, ktorých dosiahnutie je podmienené skutočnou vnútornou silou a mocou vziať svoj život do vlastných rúk.


1. Odvaha zmeniť svoje smerovanie

Jedno krásne príslovie hovorí, že nie sme stromy – a preto pokiaľ sa nám nepáči miesto, na ktorom sa nachádzame, vždy ho môžeme zmeniť. Toto pravidlo platí na každú situáciu v našom živote.

Treba však zároveň povedať, že odchod či únik je jednou možnosťou – tou druhou je aktívne pracovanie na zmene stavu stavu situácie, ktorá nás trápi.

Ak sme napríklad nespokojní s našou prácou, máme tri možnosti riešenia:

  • Môžeme pasívne prijímať daný stav s tým, že „tak to skrátka je”

  • Môžeme sa pokúsiť o zmenu – skúsiť iný prístup, samovzdelávaním zvyšovať svoje zručnosti a kompetencie, poukázať na problémy a navrhnúť riešenie, a pod.

  • Môžeme si nájsť inú prácu ak vidíme, že zmena nie je možná, alebo by nás syála príliš veľa energie

Odvaha nielen chcieť zmeniť veci, ale aj podniknúť malé, no reálne kroky pre uskutočnenie zmeny (a nenechať sa pritom odradiť skeptickým okolím), je jedným zo znakov vnútornej sily skutočne úspešných ľudí.

2. Sila odoprieť si nezmyselné, no lákavé veci

Každý deň sme pod vplyvom reklamných posolstiev, ktoré sa v jasnej alebo skrytej podobe dostávajú do nášho každodenného uvažovania a konania. Vo väčšine prípadov sa nás pritom výrobcovia a predajcovia snažia presvedčiť, že naša hodnota závisí práve od toho, či budeme alebo nebudeme vlastniť najnovší výrobok.

Americký herec Will Smith to zhrnul do pekného a zároveň smutne pravdivého výroku:

„Míňame peniaze, ktoré nemáme, na veci, ktoré nepotrebujeme, aby sme nimi spravili dojem na ľudí, ktorým na nás nezáleží.”

3. Schopnosť byť verný svojim hodnotám a ideálom

Je ľahké skĺznuť do pohodlného šedého priemeru a vymeniť naše detské sny a ideály za „racionálne postoje” a kompromisy.

Áno, potrebujeme platiť hypotéku aj lízing nového auta, mať nový oblek a ísť na dovolenku k moru – ale naozaj stoja tieto veci (možno aj v kontexte bodu č. 2) za to, aby sme ich vymenili za pravdivosť, poctivosť, rodinné hodnoty a ľudskosť?

Náš svet nepotrebuje naše nové auto či luxusnú sedačku; potrebuje ľudí, ktorí dokážu ísť ostatným príkladom a vytvárajú svet, ktorý je každým dňom krajším a lepším miestom pre život.

4. Snaha vidieť v ľuďoch viac, než len ich vonkajší prejav

Manažérske knihy sú plné poučiek o dôležitosti prvého dojmu. Vraj na základe prvých 15-20 sekúnd si výtvarame úsudok o našom komunikačnom partnerovi. Tento úsudok potom ovplyvňuje náš prístup a postoje k danému človeku.

A tak sa učime, ako vytvoriť dokonalý prvý dojem – namiesto toho, aby sme sa učili, ako čo najrýchlejšie na tento prvý dojem zabudnúť a snažiť sa spoznať skutočné vnútro a hodnoty druhého človeka.

Naozaj stačí obyčajná tréma, zle ožehlená košela, nesprávne skombinované farby alebo „zlé” podanie ruky na to, aby sme odpísali človeka a nedali jemu ani sebe spoznať skutočný potenciál, ktorý sa v našej spolupráci ukrýva…?

Samozrejme, je treba počúvať aj varovné signály, viditeľné a prejavené už pri prvom kontakte – hlúposť, aroganciu, namyslenosť či pretvárku dokážeme väčšinou identifikovať ihneď; a žiaľ, v mnohých prípadoch druhý dojem tieto vlastnosti iba ešte viac potvrdí.


5. Dôvera vo vlastné sily

Je veľmi jednoduché prenášať naše zlyhania či priamo neúspechy na niekoho iného aleno na niečo iné. Sám som to pomerne často robil – keby som mal iné východiskové podmienky, keby môj šéf nebol taký zaslepený, keby klienti inak uvažovali, keby bola spoločnosť lepšia, keby…

No jedného dňa som si povedal, že stačilo, že to je síce veľmi pohodlné a príjemne alibistické, ale k ničomu to nevedie a nikam ma to neposúva.

A tak som prestal uvažovať v hypotetických rovinách a predstavovať si iný svet, prijal som aktuálne podmienky a spoľahol som sa na to, že ak naozaj chcem, tak mám dosť síl premeniť svoju apatiu, frustráciu či rezignáciu na zmysluplné konanie.

Stačia malé kroky, realizované každý deň, na to, aby sme sa postupne dostávali k cieľom, ktoré sme si naplánovali, alebo o ktorých možno potajomky snívame.

Tým samozrejme nechcem povedať, že človek nemá s nikým spolupracovať, vyčleniť sa zo spoločnosti a stať sa samostatným ostrovom.

Práve naopak – spolupráca s podobne nastavenými ľuďmi nám pomáha v našom vlastnom formovaní.

No ak začneme prenášať na nich našu vlastnú zodpovednosť, ak sa začneme spoliehať v absolútnej miere na silu skupinu či tímu, v tom momente sme paralyzovali naše vlastné schopnosti a našu možnosť dosiahnuť to, po čom túžime.

Zo životaOliver Jakubik